Moje vnímanie týrania detí

Autor: Renata Ifková | 13.10.2012 o 17:49 | (upravené 13.10.2012 o 17:56) Karma článku: 4,49 | Prečítané:  558x

Jeden príspevok som už k týraniu detí napísala na inej stránke, no v poslednej dobe sa s touto témou ako keby roztrhol mech a mám pocit, že zrazu sa v médiách a vo vláde zobudili a vyhľadávajú doslova rodiny, kde sú deti týrané. Dokonca som postrehla v správach, že pripravujú opatrenia, ktoré by mali akýmsi spôsobom chrániť práva detí. Poviem vám, dosť skoro sa k tomu dopracovali. Až vyšla na javo aféra okolo odoberania detí v Anglicku, zrazu vychádzajú na povrch všetky možné prípady týraných detí. To, že je množstvo detí týraných a sexuálne zneužívaných je problém, ktorý tu nie je mesiac, rok a dokonca ani sto rokov. Z môjho pohľadu laika, to kam sme sa dopracovali je následkom stáročí, z toho vychádza predpoklad, že deti boli a budú týrané vždy, pokiaľ sa niečo nezmení.

 

 

Ale čo konkrétne by sa malo zmeniť? V tomto momente mám pocit, že zase niekto chce iba prelepiť náplasť na boľavé miesto. Riešenie sa hľadá v odoberaní detí rodičom, ktorí ich týrajú. Problém však nekončí tak jednoducho ako sa na prvý pohľad zdá. Ako mi príde celý postup? Popíšem svoj vlastný názor toho ako to vnímam. Niekto odhalí, že dieťa v rodine je týrané, začne sa kolotoč vyšetrovaní či tomu naozaj tak je, ale dieťa je pre jeho ochranu najprv odobrané rodičovi. V lepšom prípade je to naozaj ten kolotoč vyšetrovaní, v horšom je to jednorázová akcia, kde nikoho nezaujíma pravda tak ako je tomu v mnohých prípadoch v Anglicku. Je iné, ak očividne vidíte dobité a modrinové dieťa alebo prípad, kedy sa nájde mŕtve utýrané dieťa. Toto už je nezvratný fakt, ktorý je nevyvrátiteľný.

Médiá vyjdú von s touto správou, ľudia sa pohoršujú, rozčuľujú, sú nahnevaní, no vzápätí sa idú navečerať a venovať sa svojej vlastnej rodine. Nikto alebo možno iba málo ľudí sa pozastaví nad tým ako je možné, že sa vôbec niečo také stalo, ako je možné, že človek dokáže týrať človeka a navyše vlastné dieťa? Som si vedomá toho, že toto dianie nezmením a nezmení ho nikto pokiaľ bude riešiť iba následky činov, ale nezačne riešiť príčinu. Pretože väčšinou prídete na to, že tyran bol vlastne taktiež týraný a robí iba to, čo sa naučil, iba to, čo mu vštepili.

Keby prišlo na to, museli by sme si odobrať v dnešnej dobe deti skoro všetci, pretože i keď ich netýrame fyzicky, je mnoho rodín, kde sú deti týrané psychicky a mnoho krát si toho rodičia ani nie sú vedomí. Len kto už si z inteligentných ľudí prizná takúto vec? Netuším ako je v psychologickej príručke klasifikované týranie, nie som psychológ, ale vnímam životy ľudí a viem sa pozrieť hlbšie do problému, ktorý mnoho ľudí vidí iba z povrchu. Vy dospelí sa mnoho krát k sebe chováte horšie ako divá zver, tak čo je na tom čudné, že sa tak chovajú iní aj k deťom? Že je to zverstvo? Že je to hrozné a nepochopiteľné? Naozaj je to nepochopiteľné? Iba preto, že ste to nezažili? Koľko z vás dospelých bolo v detstve týraných alebo sexuálne zneužívaných a do dnešného dňa to nikto okrem vás  netuší? Ako sa to odráža vo vašom živote?

Možno si poviete, že dospelí by mali mať rozum a nerobiť takéto zverstvá deťom....áno mali by ho mať, bohužiaľ z dieťaťa, ktoré dnes neodhalíte, vyrastie taký istý dospelý ako je možno teraz jeho otec alebo matka a možno ešte horší. Čo bolo prvé vajce alebo sliepka?

Každý si musí odpovedať na túto otázku sám za seba. Každý z nás vie ako žije, čo robí a čo nerobí, čo by chcel alebo čo by mal, či chce žiť so svojimi deťmi v tom, čo prežil on sám alebo to chce zmeniť.

Možno by vás napadlo, že som zástancom niečoho, čo nie je ani zďaleka možné. Je, prežila som rôzne veci a zmenila svoj život tak, aby minulosť nezasahovala do mojej budúcnosti. To, že teraz niekto upraví zákon, aby mohol odoberať deti rodičom, spustí vlnu nepokojov, ktorá vyústi do toho, že matky budú mať strach vôbec ísť s dieťaťom k lekárovi po tom, čo spadlo z bicykla alebo sa udrelo niekde. Malé deti učiace sa chodiť sú samá modrina a deti v školskom veku majú večne otrhané nohavice, ale ktokoľvek, komu sa niečo nebude páčiť, môže prísť a obviniť rodiča z týrania dieťaťa. Či sa to stane alebo nie, nikto nevie, čo spustí vlna strachu a ako ju budú ľudia hlboko prežívať a vnímať. Strach môže ženy dohnať k tomu, že nebudú chcieť mať deti, pretože budú pochybovať o tom, či ich dokážu správne vychovávať.

To, o čom tu píšem je,že pokiaľ každý nezačne hľadať riešenia a príčiny sám u seba, zase sa nikam nepohneme. Ak si myslíte, že mám niečo proti zákonom alebo proti ligám,ktoré bojujú za práva detí, mýlite sa. No ak ideme jedným smerom a nezmeníme taktiku, ktorá neprináša svoje ovocie, nikdy sa nepohneme z miesta, nikdy nebudeme mať uspokojivé výsledky. Je ťažké niečo zmeniť vo vnímaní ľudí a preto to nerobím, ukazujem iba svoje vnímanie, pretože .... a to budem opakovať vždy, človek sa zmení iba ak sa zmeniť chce, pomoc prijme iba ak je pripravený niečo zmeniť a ostatným pomôže iba tak, že im bude ukazovať vlastnú zmenu.

Je to ako s ľuďmi závislými na drogách, môžete ich dať na liečenia, môžete sa im snažiť všemožne pomáhať, no ak oni sami nechcú zmenu, nepomôžete si, pretože nie každý vašu pomoc je ochotný a pripravený prijať.

V našich rodinách a v rodinách po celom svete je skrytých nespočet detí, ktoré sú týrané, či už fyzicky alebo psychicky. Čo však zmení jeden zákon? Čím prospeje ľudstvu? Čas ukáže....

Toto je moje dnešné vnímanie problému, ktorý sa ma tiež dotýka....som matka.

 

S láskou Ren


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Komu a prečo to vyhovuje?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?