reklama

Jeden bežný deň

Keďže je víkend a ja sa chystám na stretnutie s priateľmi, na dnešok mám pre vás light článok o tom, ako môže vyzerať deň strávený s priateľmi. Ak si myslíte, že dospelí a starší ľudia sú iba tí vážení kufríkoví,kravatoví, zamračení a dôležití....nestretli ste ešte šialencov z radov mojich priateľov. Musím povedať, že v tejto skupine šialencov som najmladšia, také plienkové dieťa by jeden povedal, pretože všetci ostatní majú od 40 do 60 rokov, poniektorí aj viac, ale šak nebudeme sa tu ohadzovať vekom. Ak je niekto cvok, netreba riešiť vek.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Včera som mala kúzelný deň, vraj piatok deviateho, ráno som mala pocit, že trinásteho zachvátil môj deň. To sa tak ráno zobudíte so skvelou náladou, rozhodnutí, že toho veľa stihnete, vybavíte, ale človek mieni....piatok mení.

Hneď potom, čo som očekovala správy na všetkých mojich závisláckych sieťach, rozhodla som sa, že hodím rýchlu sprchu, pretože vlasy potrebovali údržbu. V rádiu Expres mi veselo hral Robo Burian Žijeme len raz...nič lepšie na raňajšiu rozcvičku. Oblečenie pripravené do sprchy,osuška prehodená na stoličke, moje výkriky po kuchyni zarovno s Burianom, šak žijeme len raz, čo by sme si nezabékali. V polovici pesničky, keď už som držala kľučku od dverí do kúpelne....zrazu zostalo hrobové ticho... pozrela som pohľadom šlahajúcim hromy blesky smerom k rádiu, potom na lampu....kks ....nie je prúd. Oni mi vypli elektrinu, asi poistky....no nič, vyletela som von, že pozriem do poistnej skrine, kde sa stala chyba. Vtom mi kričí sused...."elektrina nebude do tretej poobede, robia vedenie".

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zostala som stáť s pohľadom upretým smerom k osem metrovej elektrickej bráne a premýšľala, ktoré vedenie je teraz pokazené, či to moje alebo elektrické, nakoľko mi to urobilo škrt cez rozpočet.

Nevadí, že som si chcela umyť hlavu, ani to nevadí, že netuším ako sa tá elektrická potvora otvára bez elektriny, keďže ju máme asi mesiac a doteraz sa to nebolo treba učiť, ani to nevadí, že som mala vytlačiť na pracovné stretnutie papiere.

Voda ešte v pohodke tiekla, tak som si povedala, že hlavu a umytie zvládnem. Už som držala v ruke sprchu, že si tie vlasy umyjem, keď mi došlo, že je síce krásne keď budú umyté,ale ako si ich vysuším, keď ten poondiaty fén je tiež len na elektriku? Musím niekde splašiť na baterky. Nič to, vlasy som nagelovala,nalakovala, stiahla do konského ohonu, uyla čo bolo treba umyť, prezliekla a nasmerovala svoju telesnú schránku k bráne s klúčikmi, ktoré údajne mali sprostredkovať otvorenie tej ozruty.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hm, ľahká záležitosť ak viete kam máte zastrčiť kľúčik, ak viete, že taká umelohmotná sranda, ktorú musíte povytiahnuť sa vám isto iste nezlomí ak ju preklopíte na silu a potom už len ťaháte ako kôň pluh. Zabralo mi to asi desať minút, kým som sa s touto záležitosťou popasovala.

Vrátila som sa domov ako víťaz, ktorý porazil prtihráča v šachu.

Čo bolo zaujímavé, že som už bola tak zautomatizovaná, že som hodila bundu, čižmy, vzala všetky príručné veci a s notebookovou taškou som odchádzala z domu. Keď som zamykala dvere, mala som pocit, že mi niečo chýba, keď som si uvedomila čo...sadla som si na lavičku vedľa dverí a začala sa neskutočne smiať....moja ty seď doma na riti a nechoď nikam, lebo necháš niekde hlavu a domov dojdeš bez auta, určite ti ani nedojde, že si odchádzala z domu na ňom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ja som totiž prosím pekne držala tašku s pc v ruke, ale imaginárne, moja taška totiž reálne ležala na posteli. So s ňou tak zžitá, že ju jednoducho držím v ruke aj keď ju nedržím. A tak znova dovnútra, znova vyzuť,vybehnúť po schodoch, vziať tašku a hajde do sveta.

Zastavila som sa cestou u kamarátky, aby mi vytlačila dôležité veci, ktoré mi trebalo na stretnutie. Viete ako vyzerajú tie obrázky, ktoré keď na ne pozeráte tak vám ťahajú oči a lietajú vám v nich kruhy alebo farby sa menia? Tak tak akosi sa podarilo vytlačiť moje dokumenty.....no čo vám poviem, totálne nepoužiteľné boli. To ma napadlo, či ozaj nejdem domov, nezaleziem do postele a neprespím celý deň.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Našťastie mám dobrého kamaráta, ktorý išiel s mnou na stretnutie, tak som mu napísala, či vytlačí potrebné materiály. Ľudia boží, starý človek to je hotová pohroma, ale starý človek a zamilovaný.....k tomu neviem nič priradiť, to vám je asi aj koniec sveta. ( Viem, že sa na mňa nenahnevá, že som ho nazvala starým, on zas až tak starý nie je, ale je starší ako ja ale inak velice dobre vypáda a rozum má jak dzecko :o)) ) Na moju otázku, či má tlačiareň mi napísal..." Jasne, prídi, vytlačíme, dojdi, dobehni..." Pozerám na to a píšem naspäť...." Nestačilo by,keby som ti to poslala mailom a ty to vytlačíš? "

Odpoveď..." Jaj, aj tak sa to dá? " Hlavou mi preletelo...ne moj, to treba vziať kameň a vydlabať to tam ako Flinstonovci.

A toto bolo iba ráno pol desiatej. To, čo nasledovalo bola spŕška haluzných mini príhod s týmto kamarátom....v skratke..... navigovanie po Bratislave....on si myslel kam ideme a ja sa pred každou odbočkou pýtala, či rovno alebo kam, vraj sa mám naučiť mentálne čítať jeho myšlienky, on mi to v duchu hovorí. Na stretnutí sedela iba jeho telesná schránka, ....na obede nám nechutilo a keď sa ma čašník spýtal, či mi nechutilo....kamarát zahlásil " Pohádali sme sa, prešla ju chuť".... a smiali sme sa na tom. V trafike som dobíjala kredit na mobil a on zavalí....to dobíjaš ten kradnutý? V kaviarni sa spýtal pri donáške môjho miešaného drinku či k tomu nepodávajú kondomy....a takto sme sa zabávali na vlastný účet a na účet toho druhého celé poobedie.

Čo vám poviem, netreba brať život príliš vážne aj tak z neho nevyviaznete živí. Je skvelé mať priateľov, s ktorými sa môžete odviazať a aj práca ide oveľa jednoduchšie.

Prajem vám, aby ste sa naučili nájsť v živote každý deň aspoň jeden dôvod na smiech. Je veľmi dôležitý a najúčinnejší na akýkoľvek problém, či chorobu.

Poznámka* Článok bol písaný v sobotu, ale podarilo sa mi ho zverejniť až dnes takže si spríjemnite začiatok týždňa

Renata Ifková

Renata Ifková

Bloger 
  • Počet článkov:  23
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som človek, ktorý nesmierne rád píše. Som občan tohto štátu a som súčasť tejto zeme. Mojim snom bolo vydať knihu a ten sa mi splnil, mojim snom bolo písať čokoľvek čo ma napadne a to robím. Zoznam autorových rubrík:  VzťahyZdravieSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu